Vyslanec z temnot

stav knihy: dobrý. Mohli by sme si myslieť, že proces inkarnácie Zla do ľudských bytostí patrí k dávno mŕtvemu dedičstvu minulých dôb a stratil svoje opodstatnenie práve tak, ako inkvizícia. Túto domnienku vyvracia vo svojej knihe „Vyslanec z temnôt“ spisovateľ Miloš Jesenský venovanej psychoportrétu Adolfa Hitlera. Kniha je výsledkom pozornosti a kritického bádania psychiky vodcu jedného z najviac zločinných režimov všetkých dôb. Dr. Jesenský poukazuje na dejinnú nutnosť prekonať temnú epochu nacizmu, ktorá sa zrodila za všeobecnej spoločenskej a etickej krízy ľudstva. Čitateľovi predkladá na zváženie predpoklad, že práve v našom storočí vyvstalo dovtedy neucelené zlo, ktoré bolo rozptýlené všade a v každom človeku v hrôzostrašnej koncentrácii hitlerovského režimu. Zlo tu bolo koncentrované ako niečo zreteľné, ako nacistický režim a štát. Pokiaľ by sa toto zlo nezhmotnilo v jedinej krajine, bolo by prerástlo ako podhubie celý známy svet a tak ho odsúdilo k zániku. Aj keď sa väčšina ortodoxných historikov pravdepodobne nestotožní s názorom a závermi autora, obhajuje Dr. Jesenský tézu, že ku zničeniu nacizmu bolo potrebné niečo viac ako vojenská porážka a desaťročia trvajúca denacifikácia. Pod nemenným imperatívom vrchného veliteľa nemeckých branných síl boli do Hitlerovho boja vrhnuté všetky materiálne a ľudské prostriedky hnedého impéria, z ktorého však kedysi všemocnému führerovi nezostalo v posledné dni života nič okrem labyrintu katakomb ukrytého pätnásť metrov pod budovou ríšskeho kancelárstva a telefónnej centrály na úrovni provinčného hotela, spájajúceho paranoidný svet jeho vnútra s vonkajším, ktorý sa rúcal v plameňoch, troskách a krvi. Dr. Jesenský vo svojom výklade, pri ktorej ide ruka v ruke historická veda s metafyzikou dokladá, ako sa Hitler niekoľkokrát naťahoval za konečným víťazstvom, ale nikdy mu ho nebolo dovolené dosiahnúť. Stál už len malý krôčik pred inváziou do Anglicka – tá sa však vôbec nepodarila. Nacistická vlajka sa trepotala na Elbruse v horách Kaukazu, ale životodarné ropné polia sa do rúk jeho armád nikdy nedostali. Nacisti sa ocitli len niekoľko dní pred objavením atómovej bomby, ale Prozreteľnosť, ako prehlásil Churchill, nepripustila, aby sa im táto strašná zbraň naozaj dostala do rúk. Ako sa môžeme dočítať v knihe, nespočívalo v Hitlerovej neschopnosti, že tento zápas prehral. Celé roky jednal s priamočiarou brutalitou a svojimi zvrátenými hodnotami morálky zrazil polovicu sveta na kolená. Jeho moc bola tak desivá a obrovská, že autor vyslovuje názor, že za ňou stál ešte niekto iný ako Hitler. A potom odrazu, v najmenej očakávanom okamihu, v období kulminácie teroru a zločinu sprevádzajúceho najväčšie Hitlerove triumfy sa jeho moc zlomila spôsobom takým desivým a strašným, aký sprevádza len pád adepta čiernej mágie – Fausta. Kultivovanú a hĺbavú knihu možno doporučiť nielen záujemcom o skryté paralely nacizmu a mágie, v ktorých popise autor priamo nadviazal na kultový bestseller šesťdesiatych rokov – „Ráno kúzelníkov“ od Bergiera a Pauwelsa, ale aj o málo preskúmanú problematiku tajných spoločností v nacistickom Nemecku. K pozitívam publikácie patrí bohatý poznámkový aparát a bibliografický prehľad, ako aj množstvo unikátnych fotografií z Hitlerovho súkromia.