Všetky témy

Pohrebiská zo staršej doby bronzovej v Branči

Vladár JozefSAV, Bratislava (1973)
Spoločenské vedy > História slovenská
kód produktu: 146421
vydanie:1..
počet strán:268
ilustrácie:čiernobiele ilustrácie
jazyk:slovenský
väzba:tvrdá
formát:210x300
stav knihy: dobrý
V práci autor publikuje výsledky archeologického výskumu dvoch významných pohrebísk zo staršej doby bronzovej v Branči pri Nitre, kde sa v rokoch 1961—1962 uskutočnila dosiaľ najväčšia plošná odkrývka na území Slovenska, Na ploche viac ako 15 000 m2 preskúmalo sa 237 hrobov nitrianskej skupiny a 46 hrobov úněticko-maďarovskej kultúry. Obe pohrebiská, najmä však pohrebisko nitrianskej skupiny, poskytli neobyčajne reprezentatívne nálezové fondy, ktoré okrem riešenia špecificky archeologických otázok objasňujú aj sociálno-ekonomickú problematiku obdobia, keď sa tvorili základy civilizácie doby bronzovej (1800—1600 pred n. L).

Prvá časť práce obsahuje opis hrobov a archeologických pamiatok pohrebiska nitrianskej skupiny a úněticko-maďarovského pohrebiska. Obrazová dokumentácia (fotografie a kresby) podáva úplný prehľad o jednotlivých hroboch a ich nálezových komplexoch.

V ďalšej časti práce autor analyzuje jednotlivé zložky hmotnej a duchovnej kultúry oboch pohrebísk a napokon podáva prehľad súčasného stavu bádania v problematike začiatkov doby bronzovej na Slovensku. Ide o prvé veľké kompletne publikované pohrebisko nitrianskej skupiny na Slovensku, ktorého nálezový inventár umožňuje i paralelizáciu kultúrneho vývoja s územiami mimo rámca severných oblastí Karpatskej kotliny. Zvlášť významný je vedecký prínos tohto pohrebiska pre objasnenie problematiky vzťahov nášho územia k východoeurópskej a kaukazskej oblasti. S východoeurópskou oblasťou treba dávať do súvislosti i začiatky metalurgie na území Slovenska. Vďaka intenzívnym kontaktom s východoeurópskou oblasťou a Kaukazom nastal na začiatku doby bronzovej prudký rozmach metalurgie na území Slovenska, kde boli vhodné surovinové zdroje (malokarpatská oblasť, Staré Hory, Slovenské rudohorie).

Uněticko-maďarovské pohrebisko objasňuje význam predchádzajúceho kultúrneho podložia a tradícií nitrianskej skupiny pre ďalší civilizačný vývoj, na ktorom sa už výrazne zúčastňovala únětická kultúra, ktorá na juhozápadné Slovensko expandovala z územia Moravy.

Veľká plošná odkrývka s reprezentatívnym počtom hrobov a nálezov umožnila i riešenie niektorých dôležitých sociálno-ekonomických problémov patriarchálnej spoločnosti v období formujúcej sa civilizácie doby bronzovej. Nerovnaké sociálne postavenie pochovaných odzrkadľuje nielen rozmanitá štruktúra milodarov v hroboch, ale i skupiny bohatších hrobov príslušníkov privilegovanej vrstvy súvekej spoločnosti v skupinách na pohrebisku.

Práca o pohrebiskách zo staršej doby bronzovej v Branči poukazuje na významné postavenie územia Slovenska v rámci súvekého európskeho kultúrneho vývinu. Vďaka vplyvom východoeurópskej oblasti a bohatým surovinovým zdrojom došlo k veľkému rozmachu metalurgie a Slovensko sa na začiatku doby bronzovej stalo najväčším európskym producentom medenej industrie. Prínos územia Slovenska do klenotnice európskej kultúry, ako ukázali nové veľké archeologické výskumy, najmä však výskum v Branči, sa dnes už v domácich i zahraničných odborných kruhoch všeobecne uznáva.

 
   Admin kit